Sam vo svete

Prechádzam sa po meste...sama. Už po dvatsiaty krát prechádzam tou istou ulicou v hlavnom meste krajiny, kde ma zavial osud. Mám pocit, že ma všetci ľudia na ulici spoznávajú. Cítim sa ako inventár mesta. Prišiel víkend a mojou jedinou dilemou je vyplnenie voľného času. Zrazu si človek uvedomí, aké je to ťažké zorganizovať si taký program, aby prestal myslieť na samotu. Totižto myšlienky sú mojim jediným spoločníkom. Prepadávajú ma šťastné momenty z minulosti s ľuďmi, ktorých som mala rada. Spytujem si svedomie za všetko zlé a nesprávne, čo som spravila ľuďom, ktorí ma mali radi a prosím ich v myšlienkach o odpustenie.Koľká pokora a jemnosť. Až ma to samu zarazí a zrazu si uvedomím, že ten dôvod, prečo som tu, som našla. Je to tak. Mala som nájsť samú seba. Mala som sa odtrhnúť od všetkých a od všetkého tam, na Slovensku a ´´vyčistiť´´ si hlavu. Prišla som sem za prácou ako ďalšie tisíce Slovákov roztrúsených do všetkých možných kútov sveta, ktorých ženie vidina lepšej zabezpečenej budúcnosti. Lenže každý jeden z nich musí prejsť existenčnými otázkami hneď od prvého momentu. Zbalí si veci, vystúpi z lietadla a...čo ďalej ? Koľkým z nich preletelo v hlave tisíckrát: Čo tu robím ?. Aj keď má človek reálne dôvody, prečo áno, táto otázka napadne každého, pretože to s reálom nemá nič spoločné. Pretože táto otázka je otázka na život. Pýtate sa prečo, lebo praktická príčina existuje...peniaze, jazyk...ale dôvod, prečo práve tu a prečo práve ja, sa zodpovie až neskôr. No čo dovtedy ? Ako si vyplniť voľný čas ? Ako prežiť víkend osamote ? Ako zastaviť milióny myšlienok, ktoré človeka prepadávajú a dávajú pocit, že sa ide zblázniť...Ako ?